Naše osobnosti slovenskej literatúry

Ľudia veľkých skutkov a činov...

RSS

RSS

Kalendář

Statistika

Životopisy

Pavol Országh-Hviezdoslav

Pavol Országh-Hviezdoslav

 

Narodil sa v roku 1849 vo Vyšnom Kubíne v rodine, ktorá pochádzala z chudobného zemianskeho rodu. Navštevoval gymnázium v Miškovci, kde patril medzi najlepších žiakov. Vzorom pri písaní sa mu stali Sándor Petofi a Arany, prvotiny napísal v maďarčine. Študoval tiež v Kežmarku a v Prešove kde začal čítať slovenské knihy. 20 rokov pôsobil v Námestove ako advokátsky osnovník a pred smrťou odišiel do Dolného Kubína, kde zomrel a bol pochovaný. Hviezdoslav je nazývaný básnikom storočia, ale aj najväčším slovenským literárnym tvorcom. Napísal málo osobných básní, ale podľa neho má slovenský básnik plniť svoje poslanie medzi ľudom. Veľkou inšpiráciou v jeho tvorbe bolo rodisko Orava. Za čias Hviezdoslava mala Orava síce nádhernú prírodu, ale život tam bol ťažký. Hviezdoslav vstúpil na „scénu“ v časoch, keď sa začal stupňovať maďarský nátlak. Jeho prvotinou sa stala zbierka Básnické prviesenky Jozefa Zbranského, ktorú venoval svojmu slovenskému vzoru Andrejovi Sládkovičovi. V roku 1871 vydáva s Kolomanom Banšellom almanach s názvom Napred a tým otvára brány slovenskému realizmu, ktorý sa o toto dielo opieral. Almanach predstavoval zborník literárnych prác nasledujúcej generácie.Jeho programové zameranie je utvorené z 8 cyklov, pričom každému z nich dal základnú myšlienku.

Prvý cyklus SONETY sa skladá z 21 básní, zamýšľa sa nad záhadami vesmírneho sveta, možnosti ľudského poznania. Od pozemského života chce uniknúť do sveta fantázie básnickej tvorby, ale nakoniec spoznáva, že jeho miesto je na zemi. Tento cyklus je protikladom medzi ideálnym svetom umenia a bolestnou skutočnosťou.
Druhý cyklus LETOROSTY sa skladá z 3 častí:
-Letorosty 1 autor v nich naznačuje realistický a estetický program vlastnej tvorby, je za úprimnosť, pravdu a otvorenosť a vyjadruje negatívny postoj voči klamstvu, pretvárke a prázdnym slovám.
-Letorosty 2 prevláda smútok z osobnej straty(smrť rodičov). Hviezdoslav sa zamýšľa nad zmyslom života.
-Letorosty 3 básnik prechádza od osobného trápenia k problémom života slovenského ľudu, kritizuje hlavne mravnú skazenosť spoločnosti a nápravu očakáva od mladej generácie.

Tretí cyklus ŽALMY A HYMNY Hviezdoslav sa pokúša zmeniť svet pomocou lásky a pravdy, ale jeho úsilie stroskotáva a v centre žalmyskej hviezdoslavovskej poézie je kríza básnikovho svetonázoru. Tento cyklus venoval 1000 výročiu príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Zamýšľa sa nad ťažkým osudom Slovákov.
Štvrtý cyklus PRECHÁDZKY JAROM básnik opisuje hornooravskú prírodu, pomocou ktorej by chcel opäť spojiť ľudstvo. Téma príroda sa stáva jeho novým druhom a vyskytuje sa tu veľmi často, pomocou nej chce zabudnúť na samotu.
Piaty cyklus PRECHÁDZKY LETOM opäť sa tu nachádza bohatý opis prírody, ale aj dojmy z práce roľníkov, zamýšľa sa nad lepším sociálnym postavením ľudu. Pohľad na prírodu a jej schopnosť zregenerovať sa v ňom vyvoláva pocit nezničiteľnosti ľudu.
Šiesty cyklus STEZKY vznikol v čase, keď Hviezdoslav prežíval „jeseň života“ . Rozoberá myšlienku starnutia a vyjadril obavy, či jeho dielo splnilo účel, či dokázal ovplyvniť spoločnosť svojou tvorbou.
Siedmy cyklus DOZVUKY základným motívom je smútok nad ubúdajúcimi tvorivými silami, je plný tmavých myšlienok, opäť sa vyskytuje obava, či netvoril zbytočne.
Osmy cyklus KRVAVÉ SONETY boli napísané v roku 1914, teda na začiatku 1. svetovej vojny. Sú vyvrcholením autorovho humanizmu. Hviezdoslav v nich odsudzuje vojnu, odhaľuje jej príčiny. Tvrdil, že vojna je strašná krivda ľudstva a práve kvôli protivojnovému charakteru nemohlo dielo vyjsť. V 32 veršoch vyjadruje názor, že vojna je „hrou“ mocných, ktorí chcú mať z nej zisk. Ide o sebectvo jednotlivcov. Jeho úvahy sú ostrou obžalobou i nemilosrdným súdom nad buržoáznou spoločnosťou, jej vzdelanosťou i kultúrou. V záverečných veršoch vyjadruje túžbu po mieri a vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti. Skladajú sa z troch častí, pričom tretia časť je odpoveďou na druhú.
1.časť opisuje strašný obraz vojny a jej ničivých následkov na ľudstvo.
2.časť kladie otázku kto je za túto hrôzu zodpovedný
3.časť odpoveďou je egoizmus jednotlivcov, skupín, národov...

V Hviezdoslavovej lyrike sa odráža celé jeho myslenie, cítenie, názory a postoje, ktorými chcel poukázať na jednotlivé situácie v dobe v ktorej žil. Využíval veľa naturalistických prvkov na oživenie, ale aj aby si čitateľ mohol predstaviť krásu jeho rodnej zeme. Tento prvok sa najsilnejšie prejavil v cykle Prechádzky jarom, Prechádzky letom. Písal osobnú, reflexívnu, prírodnú a opisnú lyriku.

 

 

Žádné komentáře
 
Zuzana Falathová falathova@chello.sk / zuzian@post.sk